Vysvetlenie pojmov

Vývinové poruchy učenia – ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom a matematikou. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Ide o oslabenia v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získaniu základných školských zručností pri priemernej inteligencii. Ťažkosti sa prejavujú od začiatku školskej dochádzky. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie. Poruchy učenia vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych centier mozgu, majú však aj dedičný pôvod.

Najčastejšie vyskytujúce sa vývinové poruchy učenia :

vývinová porucha čítania (dyslexia)  – je to neschopnosť naučiť sa čítať aj napriek tomu, že dieťa absolvuje bežnú výuku a má primeranú inteligenciu.

vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia) – dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí, ako aj vynakladanie značného úsilia na písanie.

Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.

vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)„Porucha schopnosti operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom“. Dyskalkúlia sa často spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou. Dieťa trpiace dyskalkúliou si nedokáže predstaviť a pochopiť číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic.

Jednotlivé typy porúch učenia sa môžu vzájomne kombinovať, záleží na narušení jednotlivých funkcií. Všetky typy sa môžu vyskytovať v rôznej sile a intenzite ťažkostí (miernych až výrazných).

Poruchy pozornosti – poruchy pozornosti sú dané osobitosťami mozgovej činnosti, prenosom chemických látok v mozgu, môžu mať genetický základ alebo byť následkom ťažkostí pri pôrode. Veľká väčšina však nemá jasne preukázanú príčinu. Poruchy pozornosti nie sú spôsobené zlou či nedostatočnou výchovou. U dieťaťa s poruchou pozornosti môžeme sledovať: prílišnú citlivosť na podnety, krátku dĺžku sústredenia, distribúcia, t. j. rozsah pozornosti, je príliš malý, schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, oslabenú výberovosť , neschopnosť dokončiť začatú činnosť.

ADHD Porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder – je zdravotný stav charakteristický pretrvávajúcou neschopnosťou sústrediť sa a/alebo hyperaktivitou – impulzívnosťou a postihuje milióny tak deti ako aj dospelých. Jedinci s poruchou ADHD majú problémy so sústredením, s tým, ako ostať pokojní, a ako kontrolovať svoje nálady. Veľmi rýchlo sa začnú nudiť, pričom sú nepokojní a roztržití. Kvôli svojmu často rušivému správaniu v škole, doma alebo medzi priateľmi je pre nich ťažké zapájať sa do rôznych aktivít. Dôsledkom týchto symptómov sa deťom a adolescentom v škole nedarí alebo dokonca neprospievajú, a to aj napriek priemernej alebo nadpriemernej inteligencii.

ADD (Attention deficit disorder)-  je porucha pozornosti, pri ktorej sa nevyskytuje fyzický nepokoj. Deťom s poruchou ADD zvykneme hovoriť aj zasnené deti. Táto porucha sa prejavuje neschopnosťou primerane sa koncentrovať na určitý podnet v dostatočne dlhom čase. Typickým prejavom je slabá pozornosť, unaviteľnosť, dieťa sa nevie na dlhšiu dobu sústrediť.

Psychosomatizácia – Psychosomatika je spôsob uvažovania o telesných a duševných problémoch. Ide o prístup, ktorý sa opiera o všeobecne uznávanú bio-psycho-sociálnu teóriu vzniku ochorení. Medzi poruchy v užšom zmysle psychosomatické sú zaradené tie ochorenia, v ktorých etiológii hrá rozhodujúcu úlohu práve interakcia faktorov organických (orgánové dispozície, imunita, alergie…) s faktormi psychosociálnymi (osobnosť, stres a pod.). Pokiaľ hovoríme o psychosomatike vyslovene u detí, znamená to nahliadnuť na systémovú prepojenosť celého kontextu všetkých osôb, ktorí patria do rodinného systému. Rovnakú dôležitosť je tak potrebné prikladať somatickým, psychickým, ale i sociálnym súvislostiam, pričom ich konkrétnu závažnosť určuje kontext udalostí. U detí sa psychosomatizácia prejavuje, napr. častými bolesťami bruška, hlavy, zvracaním a pod., aj keď bola vylúčená fyziologická príčina.

Anamnéza –  podrobné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave klienta, priebehu predošlých ochorení, terajších ťažkostí, údaje o zdravotnom stave príbuzných, údaje o rodičoch a súrodencoch klienta, sociálno – ekonomických podmienkach. Ak hovoríme o anamnéze dieťaťa- zaujíma nás aj priebeh tehotenstva matky, pôrod, sociálny a emočný vývin dieťaťa, údaje o predškolskom, školskom zariadení, rovesníkoch.

Diagnostika –  náuka o metódach zisťovania chorôb a o stanovení ich príznakov: diferenciálna diagnostika – rozlišovanie chorôb s rovnakými príznakmi;

Psychologická diagnostika nám umožní posúdiť klientov aktuálny stav z týchto hľadísk:

  • Osobnostné charakteristiky : extroverzia- introverzia, dominancia- submisivita, flexibilita -rigidita, emočná stabilita- labilita, presadenie sa, aktivita- pasivita, schopnosť znášať stres, sociabilita a komunikácia, rozhodovacie schopnosti a pod.
  • Motivácia a zameranosť: motivácia pre osobný rast, rozvoj, pre daný druh práce
  • Schopnosti: úroveň intelektových schopností, technické myslenie, tvorivosť, manažérske schopnosti
  • Vôľové vlastnosti: frustračná tolerancia – schopnosť odložiť aktuálnu túžbu kvôli splneniu predloženej úlohy, schopnosť prekonať odpor (negatívne naladenie voči úlohe), usilovnosť, vytrvalosť, samostatnosť…

depistáž – odborné depistážne vyšetrenie sa spravidla realizuje u detí s cieľom zmapovať ich aktuálnu úroveň kognitívnych schopností a zručností, a tým včas identifikovať deti, ktoré vykazujú znaky  nerovnomernosti psychického a osobnostného vývinu. Včasná identifikácia týchto detí napomôže k optimalizácii, napr. ich prípravy k zaškoleniu a tým zníži u nich predpoklad odkladu povinnej školskej dochádzky, event. napomôže predísť možným následným ťažkostiam a neúspechu v škole.

Sebapoškodzovanie: je ubližovanie sebe samému. Často sa objavuje práve v období dospievania, je spôsobom, akým sa mladí ľudia vyrovnávajú s problémami. Jeho najčastejšími formami býva rezanie žiletkou alebo inými ostrými nástrojmi, pálenie sa, pichanie sa a prepichovanie častí tela, rozškrabávanie poranení. Sebapoškodzovanie je vyjadrením psychického utrpenia prostredníctvom fyzickej bolesti. Niekedy býva sebapoškodzovanie volaním o pomoc, aby si už niekto všimol, že niečo nie je v poriadku.

Poruchy príjmu potravy: psychické poruchy s osobitnými znakmi vyznačujúcimi sa typickými telesnými príznakmi, vyskytujú sa prevažne u dievčat v období dospievania a u mladých žien. Na ich vzniku a pretrvávaní sa podieľa viac faktorov – neexistuje jeden dôvod, ktorý by bol príčinou vzniku poruchy. Vo všetkých prípadoch ochorenia je prítomné spolupôsobenie určitých telesných, psychických a kultúrno-spoločenských faktorov.  Najrozšírenejšie formy porúch príjmu potravy sú: mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatovité prejedanie. Poruchy príjmu potravy môže diagnostikovať iba lekár-špecialista, psychiater alebo psychológ.

Jemná motorika v sebe zahŕňa používanie prstov vlastnej ruky, zápästia a zvládnutie koordinácie oboch rúk. Väčšina aktivít si vyžaduje kombinovanie jemnej motoriky a koordinácie oko – ruka. Deti s vývojovými nedostatkami mávajú jemnú motoriku na veľmi nízkej úrovni, čo sa môže odraziť aj v schopnosti učiť sa.

Hrubá motorika: hrubou motorikou nazývame všetky pohybové aktivity, ktoré sú zaisťované veľkými svalovými skupinami. Tento pojem zahŕňa nielen koordináciu horných a dolných končatín, ale podnecuje zapojenie dieťaťa do spoločných činností a hier s ostatnými deťmi. Od pohybov veľkých kĺbov, akými sú behanie, skákanie, plávanie, držanie rovnováhy, či lezenie, sa dostávame až ku hre „na niekoho a na niečo“.

Autizmus: Je to stav, ktorý je charakterizovaný špecifickými príznakmi v oblastiach sociálnych vzťahov, hry, záujmov a predstavivosti. Porucha má mnoho podôb, stupňov, resp. miery narušenia jednotlivých oblastí (od uzavretia jedinca v „jeho vlastnom svete“, s neschopnosťou komunikovať, hrať sa, vnímať a chápať pre zdravých ľudí bežné vnemy, po na prvý pohľad prehliadnuteľné zvláštnosti v správaní dieťaťa s veľmi dobrou úrovňou komunikácie a inteligencie)

Menu